Mediácia je dosiahnutie záväznej dohody sporiacich sa strán mimosúdnou cestou prostredníctvom mediátora.
Mediátor ako nezávislá a nezaujatá osoba pomáha stranám sporu hľadať spoločné riešenia, ktoré spôsobili konflikt a dosiahnuť a zrozumiteľne formulovať prakticky uskutočniteľnú dohodu prijateľnú pre všetkých účastníkov mediačného procesu.
Mediácia ako spôsob riešenia konfliktov sa používa v prípadoch, keď obe strany sú už v rozbehnutom konflikte a nevedia ďalej svoj spor riešiť bez pomoci tretej osoby. Jednou z podmienok je, že tretia strana nie je v konflikte zainteresovaná a strany nechcú, aby tretia strana autoritatívne rozhodovala o ich spore.
Mediátor
a) je povinný
b) nesmie
Mediátor má nárok na odmenu za výkon mediácie.
Kroky mediácie
1. Kontakt so spornými stranami - iniciovanie a dohodnutie mediácie.
2. Úvod - dohodnutie pravidiel a oboznámenie strán s mediáciou.
Mediátor vysvetlí stranám pravidlá spoločného fungovania v mediačnom stretnutí, vysvetlí postup, akým sa bude uberať diskusia a objasní niekoľko princípov mediácie a svoju rolu v nej. Mediátor si overuje u oboch strán, či porozumeli a prijali so súhlasom všetko, čo povedal.
3. Rekonštrukcia sporu - strany vyrozprávajú svoj pohľad na konflikt medzi nimi.
Úvod stretnutia by sa mal z mediátorovej strany skončiť tým, že sa strán opýta, či sú pre nich všetky pravidlá a dohody zrozumiteľné a či môžete prejsť k ďalšiemu kroku.
Rekonštrukciu sporu začína mediátor tým, že sa opýta strán, ktorá z nich chce začať rozprávať ako prvá. Po dohode začína strana začína rozprávať a tento krok sa nazýva „neprerušovaný čas" - je to čas, kedy strany jedna po druhej môžu bez vzájomného prerušovania porozprávať to, ako samy vidia z ich pohľadu priebeh sporu a čo im na spornej situácii prekáža. Väčšinou je to prvýkrát, keď majú strany možnosť počuť vcelku, čo si druhá strana myslí a čo cíti. každá zo strán má rovnaký „neprerušovaný čas".
4. Definovanie sporu - vyjasnenie sporných miest a záujmov strán.
Mediátor si zapisuje počas dialógov so stranami, aké záujmy a nároky majú strany a čo chcú dosiahnuť pri riešení sporu. Definovanie sporných bodov je pomenovanie tých miest v konflikte, kde strany potrebujú od druhej strany, aby urobila (alebo prestala robiť) niečo na uspokojenie jej záujmov. Niekedy stačí iba jej porozumenie alebo rešpekt, inokedy ospravedlnenie, často ide o zmenu správania alebo pomoc pri realizácii riešenia.
5. Tvorba možností riešenia konfliktu - navrhovanie riešení a vyjednávanie strán.
Tento krok smeruje strany ku konkrétnym riešeniam. V podstate obsahuje tento krok tri fázy:
Mediátor v tejto fáze pomáha diskusiu viesť od veľmi odlišných (aj protikladných) nápadov k vyjednávaniu spoločnej dohody.
6. Napísanie dohody - hľadanie najpresnejšej formulácie dohody a jej napísanie.
Mediátor navrhne stranám, že im spíše formuláciu dohody. Spísanie dohody takisto slúži ako doklad o tom, že mediácia sa urobila a ako presný zápis toho, na čom sa strany dohodli pri riešení ich sporu.
7. Záver - poďakovanie stranám, podporenie strán v plnení dohody, ponúknutie ďalších stretnutí v prípade potreby.
Mediácia je veľmi vhodná aj na predchádzanie pracovnoprávnym sporom mimo súdnou cestou, je dôverná, za dodržania mlčanlivosti všetkých zúčastnených.